Neverwhere - Neil Geman 5/5

(English below)

Odkedy som čítala Oceán na konci ulice chcem prečítať viac kníh z pera Neila Geimana. Jeho predstavivosť a rozprávanie patria medzi moje najobľúbenejšie a rovnako patri medzi autorov, ktorým sa nevenujem ako by si zaslúžili. Neil Geiman je majster slova a kúzelník, ktorý vie opísať objekt bez toho, aby vám o ňom povedal jediné slovo. Keď príde na knihy Neila Geimana viete, že všetko vám bude ukázane, nie povedané.

Spomeniem len jednu časť z knihy, kde autor spomína svietnik. Tato časť sa nachádza skoro na konci knihy. V odseku sa nedozviete jedinú vec o tomto svietniku. Neviete či je zlatý alebo strieborný, veľký či malý ani koľko sviečok udrží… nie, nič také tam nie je. Namiesto toho je napísane niečo takéto:

Vrátnik zapaľoval sviečky vo svietniku. Taký svietnik často vidíte na obaloch béčkových románov kde ho drží v ruke mladá žena v priliehavej nočnej košeli zo saténu, v pozadí je veľký dom s jediným oknom zaliatym svetlom. Väčšinou je to okno v podkroví.

(toto nie je citát ale parafráza z knihy tak ako si ju pamätám)

PERFEKTNE! Tento odstavec v knihe si určite žiada poklonu. Toto je typ autora, akým chcem jedného dna byť (keď vyrastiem a budem veľká…).

Čo ma však na tejto knihe zaujalo ako prvé bolo miesto deja. Príbeh sa odohráva v mojom obľúbenom meste - v Londýne. A v Londýne pod Londýnom. Ste zmetení? Ja som tiež bola… ale zároveň som bola zvedavá. Predstavila som si niečo ako svet hore nohami zo seriálu Stranger Things. Alebo inú dimenziu do ktorej sa dostanete cez akýsi portál.

Žiadny portál v knihe nebol… alebo bol? Ani po prečítaní knihy vám, žiaľ, o Londýne pod Londýnom a ako to cele funguje neviem veľa povedať, ale čo vám viem s istotou povedať je, že to úžasné! Toto je typické pre Neila Geimana, nedostanete odpovede na všetky vaše otázky no zbožňujete tie vynechane a neznáme miesta. Napriek tomu že mnohokrát chýba vysvetlenie celé to dáva zmysel. Je to mätúce, ale taký je aj život a Neil Geiman to dokáže perfektne odzrkadliť v knihách.

Hlavným hrdinom je Richard Mayhew a Lady Dvierka a musím vám povedať že sú to dve úžasné postavy. Oboch som ich zbožňovala. Obdivujem ako autor dokáže vytvoriť tak diametrálne odlišné charaktery. Niektoré sa počas deja vyvinuli a zmenili viac iné menej, ale všetky mali prepracovanú históriu a pozadie takže je ľahké cítiť sa akoby ste ich poznali roky.

To čo sa mi ale najviac páčilo na tejto knihe bol okamih ktorý ja volám „niet cesty späť“, ktorý som tiež zbožňovala v Pánovi Prsteňov. Ak chcete vedieť čo presne mám na mysli budete si ale musieť prečítať knihu... 

Ever since I read the Ocean at the End of the Lane few years ago I wanted to read more books by Neil Geiman. His imagination and storytelling is one of my favourites. He is one of the authors I don’t appreciate or cherish enough; the master of the words and magician who can describe a thing without telling you single word about it. With Neil Geiman it is all about showing, there is no telling in his books at all.

I am going to mention a candle stick Neil mentions somewhere almost at the end of the book. He doesn’t tell you one thing about this particular object. You don’t know if it is gold, silver, big or small, how many candles it holds…. You know nothing of such. Instead she says something like this:

The doorman was lighting a candlestick. It was a candlestick like you see on the covers of the cheap novels where it’s usually held by a young woman in revelling silk night gown; there is a house in the background with one window lit up, usually left one in the attic.

(This is not a quote I paraphrased the section as I remember it.)

PERFECTION! I have to bow to the masterpiece this description is. This is the type of an author I aspire to be. (One day, when I grow up...)

What made me interested in this book, in the first place, was the setting. The story is taking place in my favourite city – London. And in the London under the London. Are you confused? I was as well… and intrigued! I imagined something like Upside Down from Stranger Things. Maybe different dimension where the characters will go via some portal.

There was no portal... or was there? After finishing the book I can’t tell you much about this London under the London and how it works but I can tell you I loved it. This is what Neil’s books are like, not all questions are answered but you are loving the blank spaces. Despite lack of explanation of certain things you know it all make perfect sense. It is confusing, but life is confusing at the times and Neil perfectly reflects that in his fictional world.

The main characters are Richard Mayhew and lady Door and I have to say they are splendid! I loved them both so much. I admire how well Neil creates diverse characters. Some progressed during the book more and some less but they all had so much background I feel like I know them my whole life!

What I love the most about this story was the ‘I can’t go back’ moment that I also loved in Lord of the Rings. I guess you will have to read it to understand what I mean…